tirsdag den 11. april 2017

Predstavenie účastníkov MS - Portugalsko

Karty v skupine G sa zdajú byť rozdané docela úhľadne. Jedným z favoritov, ktorý si môže tak maximálne splniť povinnosť, je výber Portugalska. Ten sa od bronzového Eura 2012 prakticky nezmenil, môže teda dokráčet podobne ďaleko?
História
Portugalsku vážne hrozí, že ak sa na nadchádzajúcich majstrovstvách sveta neurobí poriadny úspech, bude sa na rok 2014 spomínať jedine so slzami v očiach.
Dôvod je naporúdzi: Selecção ide do Brazílie pokiaľ možno uctiť pamiatku dvoch nedávno zosnulých legiend Benficy i celej portugalskej futbale.Totiž nebyť Eusébia a Mária Coluny, malá veľká futbalová krajina by ešte dnes čakala na svoju prvú medailu zo svetového šampionátu…
Portugalská kopaná naozaj nezdravo dlho nestála ani za starú groš. Tamojší futbalová federácia síce bola založená už v roku 1914, ešte o štyridsať rokov neskôr si však Selecção v kvalifikácii na majstro vstvá sveta utrhlo v Rakúsku poriadnu hanbu - vo Viedni prehralo vysoko 1: 9. A ani ďalší pokus potom Portugalcom nevyšiel.Kým španielski susedia sa už bezmála osem rokov tešili zo semifinálovej skúsenosti na MS v Brazílii, Os Navegadores sa z udalostí druhej svetovej spamätávali po svojom - na dne tabuľky trojčlenné kvalifikačnej skupiny o (postoupivším) Severnom Írsku a Taliansku.
Zlom nastal až s importom nadaných chlapcov z afrického Mozambiku. Bola to práve táto portugalská kolónia, ktorá vychovala zmienené opory lisabonskej Benficy, ale aj zadák Vicenteho (Belenenses) s Hilario (Sporting).Všetci títo štyria futbalisti sa potom roku 1966 tučne podpísali pod jediný významný zárez Portugalcov v historických análoch MS.
Hilário nevynechal jediný zápas, Vicente s Máriom Colunou boli rovno menovaní do oficiálneho all-star tímu turnaja a Eusébio…to bola pochopiteľne kapitola sama pre seba. Jeho štyri góly, kt oré samy o sebe rozhodli divokej štvrťfinále so Severnou Kóreou, budú navždy pamätania ako jeden z najfamóznejších individuálnych počinov v dejinách športu.
"Čierny panter" navyše na turnaji neradil len vtedy.V konečnom zúčtovaní skóroval dohromady deväťkrát a bez najmenších debát tak potvrdil, že Zlatú loptu za rok 1965 putoval na správnu adresu.
Tento bronzový úspech Selecçãa na anglickom MS - jeho prvým vôbec - už potom naprieč 20. storočím neprekonalo zhola nič. Ešte roku 1992 napríklad platilo, že sa Portugalci na dostaveníčko európskej smotánky pozreli všehovšudy raz.Tiež tam im však premiéra celkom vyšla, keď z debutu bolo Hnedka semifinále, neskôr ešte dvakrát napodobnené v novom tisícročí.
Jeho valné časť sa v portugalskom prípade odohrávala pod taktovkou výnimočné generácie okolo Luísa Figa a Ruia Costu, ktorej maximom sa ukázalo byť striebro z domáceho majstrovstiev Európy . Dnes je tomu presne 10 rokov, čo sa západná časť Pyrenejského polostrova s ​​nečakanou finálovú výhrou Rehhagelova Grécka zahalila do čierna. Podobne ako tento rok v januári, respektíve februári po náhlych skone Eusébia a Coluny…
Kvalifikácia
Ak je futbal v zásade kolektívnom športom, Portugalsko toho nie je práve žiarivým príkladom.Dve z troch najväčších portugalských ikon totiž doteraz zaujali predovšetkým solo výkony: o Eusebio už bola reč, Cristiano Ronaldo prišiel na rad vlani na jeseň, keď práve a jedine jeho hetrik v odvetnom barážovom zápolení s Ibrahimovič - teda Švédskom - predsa len Selecção nasmeroval na nadchádzajúce šampionát…
Cesta to bola každopádne tŕnistejšia, než by si ktokoľvek v Portugalsku prial.Potomkovia slávnych moreplavcov síce v skupine F nezvládli iba jedno stretnutie na pôde najťažšieho soka z Ruska, najmä zbytočné dve straty s Izraelom je však n akoniec s krutým jednobodovým mankom odsúdili k druhému miestu a nutnosti prepliesť sa zákernou barážou.
Na koho sa zamerať: William Carvalho (Sporting CP)
"Portugalsko má akurát Ronalda, je to tím o jednom hráčovi." Podobné - s prepáčením - nezmysly človek pred vypuknutím najväčšieho futbalového sviatku planéty počúva a číta doslova na každom rohu. (Okrem iného na základe zmieneného barážovej predstavenie.) Poďme si preto predstaviť muža, z ktorého čiernej roboty pravdepodobne jeden z dvoch najlepších hráčov sveta bude môcť v Brazílii s radosťou profitovať…
William Carvalho má za sebou jedinú kompletnú sezónu v áčku Sportingu a všehovšudy tri štarty za dospelý výber Portugalska, napriek tomu sa v tejto chvíli náruživo debatuje o tom, koho má pred otváracom vystúpením Selecçãa na majstrovstvách sveta vyšoupnout zo základnej zostavy - či Raúla Meirelesa, alebo Miguel V eloso.
Áno, skutočne…nie "Či", ale "kadiaľ", taký je primárny problém s jeho začlenením do otváracej jedenástky. A existuje hneď niekoľko pádnych dôvodov, prečo sa domnievať, že to úplne rovnako vidí aj sám tréner Paulo Bento. "Sme s jeho výkonmi veľmi spokojní. Uvidíme, čo sa stane na MS, teraz ale na Williama veľa spoliehame," nechal sa koniec koncov nedávno počuť mladý kouč.
Rodák z angolského hlavného mesta Luandy je hotovým zjavením, a zaujímavé na jeho rapídnom vzostupe je okrem iného to, že k nemu došlo až teraz.Williamovi už je ostatne 22 rokov, čo nie je úplne málo; na druhú stranu tak ako tak jeho prednosti rozhodne nie sú niečím, s čím by sme sa u Carvalhových rovesníkov stretávali dnes a denne.
Ako malý chlapec začínal William Carvalho na klasickej desiatke a obdivoval Thierryho Henryho aj celý Arsenal; konkrétne v priebehu sezóny 2011-2012, kedy hosťoval v belgickom Cercle Bruggy, u neho však vyvrcholila transformácie v kompletného defenzívneho záložníka s málokedy vídaným citom pre hru.
"William Carvalho je najpokojnejším futbalistom, akého som kedy videl," napísal dokonca počas nedávneho priateľského zápasu s Gréckom na Twitter obľúbený používateľ Portista; pričom iný expert na portugalský futbal, Tom Kundert zo servera PortuGOAL.net, Williama rovno označil za najlepšieho hráča uplynulej sezóny Primeira Ligy.
S oboma stanoviskami pritom nemožno dosť dobre polemizovať.Faktický odchovanec Sportingu, pod ktorého krídlami sa počal udomácňovať už vo svojich 14 rokoch, je vskutku prototypom pozoruhodne úsporného a spoľahlivého stredopoliara, ktorý disponuje nezmerným fyzickým fondom, nadštandardnou svalovú výbavou a schopností na viac spôsobov čisto odobrať súperovi balón. Popri tom snáď ani nevie podať (pod) priemerný výkon.
William Carvalho je skrátka už v túto chvíľu niekým, koho by vo svojej kabíne uvítal úplne každý tréner na svete.Čo vlastne pred týždňom potvrdil zodpovedajúce výrok Jorgeho Jesusa z konkurenčnej Benficy; alebo v rovnakej chvíli Sportingom odmietnutá 33milionová ponuka bohatého Monaka.
Práve aj z týchto dôvodov, a najmä teda pre svoj nadhľad a neustále chladnú hlavu, by číslo 6 - nehľadiac na vek a skúsenosti - nemalo proti Nemecku začínať iba na lavičke…
Tréner: Paulo Bento
Na majstrovstvách Európy bol predvlani vôbec najmladším koučom, teraz ho v tomto smere predčí akurát Sabri Lamouchi (Pobrežie Slonoviny) s Nicom Kováč (Chorvátsko). Paulo Bento sa tak bezpochyby stále má čo učiť.Už teraz ho ale môžeme smelo pokladať za úspešného a pritom stále ešte perspektívneho trénera…
Majstrovstvá Európy 2012 - vedľa osemfinále Ligy majstrov sa Sportingom iba druhá poriadna medzinárodnej výzva pre Paula Benta - pritom neskončilo žiadnym fiaskom. Ba naopak. Semifinále a veľmi zrelý herný prejav portugalskej publikum jedným ťahom potešili aj priveľa namlsaly.
Teda takto…kvalifikačné cyklus, počas ktorého bola Bent frekventovane vyčítaná prílišná tvrdohlavosť a čitateľnosť, určite vo štvrtú (!) Po sebe idúce baráž ústiť nemusel, respektíve nemal.Lenže rovnako tak s ním nemalo byť spojené ani hromadné volanie po trenérovho vyhodení.
Portugalský internacionál, ktorý sa počas štyroch rokov stihol stať druhým najúspešnejším kormidelníkom Sportingu v dejinách klubu, je totiž pre Selecção stále nesmierne dôležitý.Nie je to napokon tak dávno, čo Portugalsko predstavovalo skôr roztrhaný kolektív individualít ako naozajstný tím - stačí sa pozrieť na posledný turnajové vystúpenie pod scolarité či Queirozovo nemastné neslané MS 2010, na ktorom Portugalci dokázali streliť gól akurát slabému KĽDR.
Vo finále teda vlastne ide o učinený paradox: zrovna keď Bento Portugalcov naučil príkladné (a v ich prípade nie samozrejmé) taktickej disciplíne a pracovitosti, býva Selecção vôbec najčastejšie označované za "tím jednej hviezdy".
Pritom už len ona Ronaldovho skvostná bilancie o 24 góloch v 32 dueloch pod súčasným vedením nie je ničím iným ako výsledkom Bentovy práce.V 18 zápasoch pod dohľadom Carlosa Queiroz predsa obdivovaná sedmička zavesila všehovšudy trikrát - lebo sa skrátka nevedelo, ako jej kvalít poriadne využiť.
Paulo Bento to vie; a nebolo by správne to pokladať za samozrejmosť. Jeho Portugalci budú stále jednými z najkompaktnejších a nejuvědomělejších účastníkov turnaja, rovnako ako vážnymi ašpirantov na medaily…
Prednosti
Fungujúci systém, ktorý sústavne žmýka to najlepšie z hviezdneho Cristiana Ronalda i jeho madridského spoluhráčov od ľavej postrannej čiary Fábio Coentrão.Ak sa zároveň Paulo Bento nebude báť oživiť trochu stagnujúce stred poľa Williamom Carvalhom, možno si celkom ľahko predstaviť, že bude Selecção tomuto strategickému priestoru kraľovať s obdobnou pravidelnosťou a istotou ako na predminulom Eure.
Niečo podobné platí aj pre defenzívne líniu, ktorá je síce staršia a pomalší ako na Eure, ale stále sa môže pochváliť minimálne parádny chémiou.A tiež úplne poslednej inštancii možno v pokoji považovať za oporu mužstvá - Rui Patrício je stabilne nedoceneným brankárom, ktorý sa čas od času vybičuje ku vskutku nadpozemskému výkonu.
Slabiny

Zdravotné problémy, nerozehranost alebo biedna forma poľutovaniahodného množstvo dôležitých článkov zostavy. Obzvlášť ťažké sezóny za sebou majú Nani a Hélder Postiga, ktorí v jarnej časti sezóny na ihrisku dohromady strávili hrubo nedostatočných 272 minút.V ideálnej kondíci i potom nie sú ani Pepe s Cristianom Ronaldom - domovský dokonca musel kvôli problémom s lýtkovým svalom vynechať aj finále Ligy majstrov.
Predpokladaná zostava: Rui Patrício - João Pereira, Pepe, Bruno Alves, Fábio Coentrão - William Carvalho (Miguel Veloso), João Moutinho, Raúl Meireles - Nani, Hélder Postiga (Éder) , Cristiano Ronaldo
Prípravné zápasy
Karty v skupine G sa zdajú byť rozdané docela úhľadne . Jedným z favoritov, ktorý si môže tak maximálne splniť povinnosť, je výber Portugalska.Ten sa od bronzového Eura 2012 prakticky nezmenil, môže teda dokráčet podobne ďaleko?
História
Portugalsku vážne hrozí, že ak sa na nadchádzajúcich majstrovstvách sveta neurobí poriadny úspech, bude sa na rok 2014 spomínať jedine so slzami v očiach.
Dôvod je naporúdzi: Selecção ide do Brazílie pokiaľ možno uctiť pamiatku dvoch nedávno zosnulých legiend Benficy i celej portugalskej futbale. Totiž nebyť Eusébia a Mária Coluny, malá veľká futbalová krajina by ešte dnes čakala na svoju prvú medailu zo svetového šampionátu…
Portugalská kopaná naozaj nezdravo dlho nestála ani za starú groš.Tamojší futbalová federácia síce bola založená už v roku 1914, ešte o štyridsať rokov neskôr si však Selecção v kvalifikácii na majstrovstvá sveta utrhlo v Rakúsku poriadnu hanbu - vo Viedni prehralo vysoko 1: 9. A ani ďalší pokus potom Portugalcom nevyšiel. Kým španielski susedia sa už bezmála osem rokov tešili zo semifinálovej skúsenosti na MS v Brazílii, Os Navegadores sa z udalostí druhej svetovej spamätávali po svojom - na dne tabuľky trojčlenné kvalifikačnej skupiny o (postoupivším) Severnom Írsku a Taliansku.
Zlom nastal až s importom nadaných chlapcov z afrického Mozambiku.Bola to práve táto portugalská kolónia, ktor� � vychovala zmienené opory lisabonskej Benficy, ale aj zadák Vicenteho (Belenenses) s Hilario (Sporting). Všetci títo štyria futbalisti sa potom roku 1966 tučne podpísali pod jediný významný zárez Portugalcov v historických análoch MS.
Hilário nevynechal jediný zápas, Vicente s Máriom Colunou boli rovno menovaní do oficiálneho all-star tímu turnaja a Eusébio…to bola pochopiteľne kapitola sama pre seba.Jeho štyri góly, ktoré samy o sebe rozhodli divokej štvrťfinále so Severnou Kóreou, budú navždy pamätania ako jeden z najfamóznejších individuálnych počinov v dejinách športu.
"Čierny panter" navyše na turnaji neradil len vtedy. V konečnom zúčtovaní skóroval dohromady deväťkrát a bez najmenších debát tak potvrdil, že Zlatú loptu za rok 1965 putoval na správnu adresu.
Tento bronzový úspech Selecçãa na anglickom MS - jeho prvým vôbec - už potom naprieč 20. storočím neprekonalo zhola nič. Ešte roku 1992 napríklad platilo, že sa Portugalci na dostaveníčko európskej smotánky pozreli všehovšudy raz.Tiež tam im však premiéra celkom vyšla, keď z debutu bolo Hnedka semifinále, neskôr ešte dvakrát napodobnené v novom tisícročí.
Jeho valné časť sa v portugalskom prípade odohrávala pod taktovkou výnimočné generácie okolo Luísa Figa a Ruia Costu, ktorej maximom sa ukázalo byť striebro z domáceho majstrovstiev Európy. Dnes je tomu presne 10 rokov, čo sa západná časť Pyrenejského polostrova s ​​nečakanou finálovú výhrou Rehhagelova Grécka zahalila do čierna. Podobne ako tento rok v januári, respektíve februári po náhlych skone Eusébia a Coluny…
Kvalifikácia
Ak je futbal v zásade kolektívnom športom, Portugalsko toho nie je práve žiarivým príkladom.Dve z troch najväčších portugalských ikon totiž doteraz zaujali predovšetkým solo výkony: o Eusebio už bola reč, Cristiano Ronaldo priš iel na rad vlani na jeseň, keď práve a jedine jeho hetrik v odvetnom barážovom zápolení s Ibrahimovič - teda Švédskom - predsa len Selecção nasmeroval na nadchádzajúce šampionát…
Cesta to bola každopádne tŕnistejšia, než by si ktokoľvek v Portugalsku prial.Potomkovia slávnych moreplavcov síce v skupine F nezvládli iba jedno stretnutie na pôde najťažšieho soka z Ruska, najmä zbytočné dve straty s Izraelom je však nakoniec s krutým jednobodovým mankom odsúdili k druhému miestu a nutnosti prepliesť sa zákernou barážou.
Na koho sa zamerať: William Carvalho (Sporting CP)
"Portugalsko má akurát Ronalda, je to tím o jednom hráčovi." Podobné - s prepáčením - nezmysly človek pred vypuknutím najväčšieho futbalového sviatku planéty počúva a číta doslova na každom rohu. (Okrem iného na základe zmieneného barážovej predstavenie.) Poďme si preto predstaviť muža, z ktorého čiernej ro boty pravdepodobne jeden z dvoch najlepších hráčov sveta bude môcť v Brazílii s radosťou profitovať…
William Carvalho má za sebou jedinú kompletnú sezónu v áčku Sportingu a všehovšudy tri štarty za dospelý výber Portugalska, napriek tomu sa v tejto chvíli náruživo debatuje o tom, koho má pred otváracom vystúpením Selecçãa na majstrovstvách sveta vyšoupnout zo základnej zostavy - či Raúla Meirelesa, alebo Miguel Veloso.
Áno, skutočne…nie "Či", ale "kadiaľ", taký je primárny problém s jeho začlenením do otváracej jedenástky. A existuje hneď niekoľko pádnych dôvodov, prečo sa domnievať, že to úplne rovnako vidí aj sám tréner Paulo Bento. "Sme s jeho výkonmi veľmi spokojní. Uvidíme, čo sa stane na MS, teraz ale na Williama veľa spoliehame," nechal sa koniec koncov nedávno počuť mladý kouč.
Rodák z angolského hlavného mesta Luandy je hotovým zjavením, a zaujímavé na jeho rapídnom vzostupe je okrem iného to, že k nemu došlo až teraz.Williamovi už je ostatne 22 rokov, čo nie je úplne málo; na druhú stranu tak ako tak jeho prednosti rozhodne nie sú niečím, s čím by sme sa u Carvalhových rovesníkov stretávali dnes a denne.
Ako malý chlapec začínal William Carvalho na klasickej desiatke a obdivoval Thierryho Henryho aj celý Arsenal; konkrétne v priebehu sezóny 2011-2012, kedy hosťoval v belgickom Cercle Bruggy, u neho však vyvrcholila transformácie v kompletného defenzívneho záložníka s málokedy vídaným citom pre hru.
"William Carvalho je najpokojnejším futbalistom, akého som kedy videl," napísal dokonca počas nedávneho priateľského zápasu s Gréckom na Twitter obľúbený používateľ Portista; pričom iný expert na portugalský futbal, Tom Kundert zo servera PortuGOAL.net, Williama rovno označil za najlepšieho hráča uplynulej sezóny Primeira Ligy.
S oboma stanoviskami pritom nemo žno dosť dobre polemizovať.Faktický odchovanec Sportingu, pod ktorého krídlami sa počal udomácňovať už vo svojich 14 rokoch, je vskutku prototypom pozoruhodne úsporného a spoľahlivého stredopoliara, ktorý disponuje nezmerným fyzickým fondom, nadštandardnou svalovú výbavou a schopností na viac spôsobov čisto odobrať súperovi balón. Popri tom snáď ani nevie podať (pod) priemerný výkon.
William Carvalho je skrátka už v túto chvíľu niekým, koho by vo svojej kabíne uvítal úplne každý tréner na svete.Čo vlastne pred týždňom potvrdil zodpovedajúce výrok Jorgeho Jesusa z konkurenčnej Benficy; alebo v rovnakej chvíli Sportingom odmietnutá 33milionová ponuka bohatého Monaka.
Práve aj z týchto dôvodov, a najmä teda pre svoj nadhľad a neustále chladnú hlavu, by číslo 6 - nehľadiac na vek a skúsenosti - nemalo proti Nemecku začínať iba na lavičke…
Tréner: Paulo Bento
Na majstrovstvách E urópy bol predvlani vôbec najmladším koučom, teraz ho v tomto smere predčí akurát Sabri Lamouchi (Pobrežie Slonoviny) s Nicom Kováč (Chorvátsko). Paulo Bento sa tak bezpochyby stále má čo učiť.Už teraz ho ale môžeme smelo pokladať za úspešného a pritom stále ešte perspektívneho trénera…
Majstrovstvá Európy 2012 - vedľa osemfinále Ligy majstrov sa Sportingom iba druhá poriadna medzinárodnej výzva pre Paula Benta - pritom neskončilo žiadnym fiaskom. Ba naopak. Semifinále a veľmi zrelý herný prejav portugalskej publikum jedným ťahom potešili aj priveľa namlsaly.
Teda takto…kvalifikačné cyklus, počas ktorého bola Bent frekventovane vyčítaná prílišná tvrdohlavosť a čitateľnosť, určite vo štvrtú (!) Po sebe idúce baráž ústiť nemusel, respektíve nemal.Lenže rovnako tak s ním nemalo byť spojené ani hromadné volanie po trenérovho vyhodení.
Portugalský internacionál, ktorý sa počas štyroc h rokov stihol stať druhým najúspešnejším kormidelníkom Sportingu v dejinách klubu, je totiž pre Selecção stále nesmierne dôležitý.Nie je to napokon tak dávno, čo Portugalsko predstavovalo skôr roztrhaný kolektív individualít ako naozajstný tím - stačí sa pozrieť na posledný turnajové vystúpenie pod scolarité či Queirozovo nemastné neslané MS 2010, na ktorom Portugalci dokázali streliť gól akurát slabému KĽDR.
Vo finále teda vlastne ide o učinený paradox: zrovna keď Bento Portugalcov naučil príkladné (a v ich prípade nie samozrejmé) taktickej disciplíne a pracovitosti, býva Selecção vôbec najčastejšie označované za "tím jednej hviezdy".
Pritom už len ona Ronaldovho skvostná bilancie o 24 góloch v 32 dueloch pod súčasným vedením nie je ničím iným ako výsledkom Bentovy práce.V 18 zápasoch pod dohľadom Carlosa Queiroz predsa obdivovaná sedmička zavesila všehovšudy trikrát - lebo sa skrátka n evedelo, ako jej kvalít poriadne využiť.
Paulo Bento to vie; a nebolo by správne to pokladať za samozrejmosť. Jeho Portugalci budú stále jednými z najkompaktnejších a nejuvědomělejších účastníkov turnaja, rovnako ako vážnymi ašpirantov na medaily…
Prednosti
Fungujúci systém, ktorý sústavne žmýka to najlepšie z hviezdneho Cristiana Ronalda i jeho madridského spoluhráčov od ľavej postrannej čiary Fábio Coentrão.Ak sa zároveň Paulo Bento nebude báť oživiť trochu stagnujúce stred poľa Williamom Carvalhom, možno si celkom ľahko predstaviť, že bude Selecção tomuto strategickému priestoru kraľovať s obdobnou pravidelnosťou a istotou ako na predminulom Eure.
Niečo podobné platí aj pre defenzívne líniu, ktorá je síce staršia a pomalší ako na Eure, ale stále sa môže pochváliť minimálne parádny chémiou.A tiež úplne poslednej inštancii možno v pokoji považovať za oporu mužstvá - Rui Patrício je stabilne nedoceneným brankárom, ktorý sa čas od času vybičuje ku vskutku nadpozemskému výkonu.
Slabiny

Zdravotné problémy, nerozehranost alebo biedna forma poľutovaniahodného množstvo dôležitých článkov zostavy. Obzvlášť ťažké sezóny za sebou majú Nani a Hélder Postiga, ktorí v jarnej časti sezóny na ihrisku dohromady strávili hrubo nedostatočných 272 minút.V ideálnej kondícii potom nie sú ani Pepe s Cristianom Ronaldom - domovský dokonca musel kvôli problémom s lýtkovým svalom vynechať aj finále Ligy majstrov.
Predpokladaná zostava: Rui Patrício - João Pereira, Pepe, Bruno Alves, Fábio Coentrão - William Carvalho (Miguel Veloso), João Moutinho, Raúl Meireles - Nani, Hélder Postiga (Éder) , Cristiano Ronaldo
Prípravné zápasy
Karty v skupine G sa zdajú byť rozdané docela úhľadne . Jedn ým z favoritov, ktorý si môže tak maximálne splniť povinnosť, je výber Portugalska.Ten sa od bronzového Eura 2012 prakticky nezmenil, môže teda dokráčet podobne ďaleko?
História
Portugalsku vážne hrozí, že ak sa na nadchádzajúcich majstrovstvách sveta neurobí poriadny úspech, bude sa na rok 2014 spomínať jedine so slzami v očiach.
Dôvod je naporúdzi: Selecção ide do Brazílie pokiaľ možno uctiť pamiatku dvoch nedávno zosnulých legiend Benficy i celej portugalskej futbale. Totiž nebyť Eusébia a Mária Coluny, malá veľká futbalová krajina by ešte dnes čakala na svoju prvú medailu zo svetového šampionátu…
Portugalská kopaná naozaj nezdravo dlho nestála ani za starú groš.Tamojší futbalová federácia síce bola založená už v roku 1914, ešte o štyridsať rokov neskôr si však Selecção v kvalifikácii na majstrovstvá sveta utrhlo v Rakúsku poriadnu hanbu - vo Viedni prehralo vysoko 1: 9 . A ani ďalší pokus potom Portugalcom nevyšiel. Kým španielski susedia sa už bezmála osem rokov tešili zo semifinálovej skúsenosti na MS v Brazílii, Os Navegadores sa z udalostí druhej svetovej spamätávali po svojom - na dne tabuľky trojčlenné kvalifikačnej skupiny o (postoupivším) Severnom Írsku a Taliansku.
Zlom nastal až s importom nadaných chlapcov z afrického Mozambiku.Bola to práve táto portugalská kolónia, ktorá vychovala zmienené opory lisabonskej Benficy, ale aj zadák Vicenteho (Belenenses) s Hilario (Sporting). Všetci títo štyria futbalisti sa potom roku 1966 tučne podpísali pod jediný významný zárez Portugalcov v historických análoch MS.
Hilário nevynechal jediný zápas, Vicente s Máriom Colunou boli rovno menovaní do oficiálneho all-star tímu turnaja a Eusébio…to bola pochopiteľne kapitola sama pre seba.Jeho štyri góly, ktoré samy o sebe rozhodli divokej štvrťfinále so Severnou Kóreou, budú na vždy pamätania ako jeden z najfamóznejších individuálnych počinov v dejinách športu.
"Čierny panter" navyše na turnaji neradil len vtedy. V konečnom zúčtovaní skóroval dohromady deväťkrát a bez najmenších debát tak potvrdil, že Zlatú loptu za rok 1965 putoval na správnu adresu.
Tento bronzový úspech Selecçãa na anglickom MS - jeho prvým vôbec - už potom naprieč 20. storočím neprekonalo zhola nič. Ešte roku 1992 napríklad platilo, že sa Portugalci na dostaveníčko európskej smotánky pozreli všehovšudy raz.Tiež tam im však premiéra celkom vyšla, keď z debutu bolo Hnedka semifinále, neskôr ešte dvakrát napodobnené v novom tisícročí.
Jeho valné časť sa v portugalskom prípade odohrávala pod taktovkou výnimočné generácie okolo Luísa Figa a Ruia Costu, ktorej maximom sa ukázalo byť striebro z domáceho majstrovstiev Európy. Dnes je tomu presne 10 rokov, čo sa západná časť Pyrenejského polostr ova s ​​nečakanou finálovú výhrou Rehhagelova Grécka zahalila do čierna. Podobne ako tento rok v januári, respektíve februári po náhlych skone Eusébia a Coluny…
Kvalifikácia
Ak je futbal v zásade kolektívnom športom, Portugalsko toho nie je práve žiarivým príkladom.Dve z troch najväčších portugalských ikon totiž doteraz zaujali predovšetkým solo výkony: o Eusebio už bola reč, Cristiano Ronaldo prišiel na rad vlani na jeseň, keď práve a jedine jeho hetrik v odvetnom barážovom zápolení s Ibrahimovič - teda Švédskom - predsa len Selecção nasmeroval na nadchádzajúce šampionát…
Cesta to bola každopádne tŕnistejšia, než by si ktokoľvek v Portugalsku prial.Potomkovia slávnych moreplavcov síce v skupine F nezvládli iba jedno stretnutie na pôde najťažšieho soka z Ruska, najmä zbytočné dve straty s Izraelom je však nakoniec s krutým jednobodovým mankom odsúdili k druhému miestu a nutnosti prepliesť sa zákernou barážou.
Na koho sa zamerať: William Carvalho (Sporting CP)
"Portugalsko má akurát Ronalda, je to tím o jednom hráčovi." Podobné - s prepáčením - nezmysly človek pred vypuknutím najväčšieho futbalového sviatku planéty počúva a číta doslova na každom rohu. (Okrem iného na základe zmieneného barážovej predstavenie.) Poďme si preto predstaviť muža, z ktorého čiernej roboty pravdepodobne jeden z dvoch najlepších hráčov sveta bude môcť v Brazílii s radosťou profitovať…
William Carvalho má za sebou jedinú kompletnú sezónu v áčku Sportingu a všehovšudy tri štarty za dospelý výber Portugalska, napriek tomu sa v tejto chvíli náruživo debatuje o tom, koho má pred otváracom vystúpením Selecçãa na majstrovstvách sveta vyšoupnout zo základnej zostavy - či Raúla Meirelesa, alebo Miguel Veloso.
Áno, skutočne…nie "Či", ale "kadiaľ", taký je primárny pr oblém s jeho začlenením do otváracej jedenástky. A existuje hneď niekoľko pádnych dôvodov, prečo sa domnievať, že to úplne rovnako vidí aj sám tréner Paulo Bento. "Sme s jeho výkonmi veľmi spokojní. Uvidíme, čo sa stane na MS, teraz ale na Williama veľa spoliehame," nechal sa koniec koncov nedávno počuť mladý kouč.
Rodák z angolského hlavného mesta Luandy je hotovým zjavením, a zaujímavé na jeho rapídnom vzostupe je okrem iného to, že k nemu došlo až teraz.Williamovi už je ostatne 22 rokov, čo nie je úplne málo; na druhú stranu tak ako tak jeho prednosti rozhodne nie sú niečím, s čím by sme sa u Carvalhových rovesníkov stretávali dnes a denne.
Ako malý chlapec začínal William Carvalho na klasickej desiatke a obdivoval Thierryho Henryho aj celý Arsenal; konkrétne v priebehu sezóny 2011-2012, kedy hosťoval v belgickom Cercle Bruggy, u neho však vyvrcholila transformácie v kompletného defenzívneho záložníka s málokedy vídaným citom pre hru.
"William Carvalho je najpokojnejším futbalistom, akého som kedy videl," napísal dokonca počas nedávneho priateľského zápasu s Gréckom na Twitter obľúbený používateľ Portista; pričom iný expert na portugalský futbal, Tom Kundert zo servera PortuGOAL.net, Williama rovno označil za najlepšieho hráča uplynulej sezóny Primeira Ligy.
S oboma stanoviskami pritom nemožno dosť dobre polemizovať.Faktický odchovanec Sportingu, pod ktorého krídlami sa počal udomácňovať už vo svojich 14 rokoch, je vskutku prototypom pozoruhodne úsporného a spoľahlivého stredopoliara, ktorý disponuje nezmerným fyzickým fondom, nadštandardnou svalovú výbavou a schopností na viac spôsobov čisto odobrať súperovi balón. Popri tom snáď ani nevie podať (pod) priemerný výkon.
William Carvalho je skrátka už v túto chvíľu niekým, koho by vo svojej kabíne uvítal úplne každý t réner na svete.Čo vlastne pred týždňom potvrdil zodpovedajúce výrok Jorgeho Jesusa z konkurenčnej Benficy; alebo v rovnakej chvíli Sportingom odmietnutá 33milionová ponuka bohatého Monaka.
Práve aj z týchto dôvodov, a najmä teda pre svoj nadhľad a neustále chladnú hlavu, by číslo 6 - nehľadiac na vek a skúsenosti - nemalo proti Nemecku začínať iba na lavičke…
Tréner: Paulo Bento
Na majstrovstvách Európy bol predvlani vôbec najmladším koučom, teraz ho v tomto smere predčí akurát Sabri Lamouchi (Pobrežie Slonoviny) s Nicom Kováč (Chorvátsko). Paulo Bento sa tak bezpochyby stále má čo učiť.Už teraz ho ale môžeme smelo pokladať za úspešného a pritom stále ešte perspektívneho trénera…
Majstrovstvá Európy 2012 - vedľa osemfinále Ligy majstrov sa Sportingom iba druhá poriadna medzinárodnej výzva pre Paula Benta - pritom neskončilo žiadnym fiaskom. Ba naopak. Semifinále a veľmi zrelý herný prejav portugalskej publikum jedným ťahom potešili aj priveľa namlsaly.
Teda takto…kvalifikačné cyklus, počas ktorého bola Bent frekventovane vyčítaná prílišná tvrdohlavosť a čitateľnosť, určite vo štvrtú (!) Po sebe idúce baráž ústiť nemusel, respektíve nemal.Lenže rovnako tak s ním nemalo byť spojené ani hromadné volanie po trenérovho vyhodení.
Portugalský internacionál, ktorý sa počas štyroch rokov stihol stať druhým najúspešnejším kormidelníkom Sportingu v dejinách klubu, je totiž pre Selecção stále nesmierne dôležitý.Nie je to napokon tak dávno, čo Portugalsko predstavovalo skôr roztrhaný kolektív individualít ako naozajstný tím - stačí sa pozrieť na posledný turnajové vystúpenie pod scolarité či Queirozovo nemastné neslané MS 2010, na ktorom Portugalci dokázali streliť gól akurát slabému KĽDR.
Vo finále teda vlastne ide o učinený paradox: zrovna keď Bento Portugal cov naučil príkladné (a v ich prípade nie samozrejmé) taktickej disciplíne a pracovitosti, býva Selecção vôbec najčastejšie označované za "tím jednej hviezdy".
Pritom už len ona Ronaldovho skvostná bilancie o 24 góloch v 32 dueloch pod súčasným vedením nie je ničím iným ako výsledkom Bentovy práce.V 18 zápasoch pod dohľadom Carlosa Queiroz predsa obdivovaná sedmička zavesila všehovšudy trikrát - lebo sa skrátka nevedelo, ako jej kvalít poriadne využiť.
Paulo Bento to vie; a nebolo by správne to pokladať za samozrejmosť. Jeho Portugalci budú stále jednými z najkompaktnejších a nejuvědomělejších účastníkov turnaja, rovnako ako vážnymi ašpirantov na medaily…
Prednosti
Fungujúci systém, ktorý sústavne žmýka to najlepšie z hviezdneho Cristiana Ronalda i jeho madridského spoluhráčov od ľavej postrannej čiary Fábio Coentrão.Ak sa zároveň Paulo Bento nebude báť oživiť trochu sta gnujúce stred poľa Williamom Carvalhom, možno si celkom ľahko predstaviť, že bude Selecção tomuto strategickému priestoru kraľovať s obdobnou pravidelnosťou a istotou ako na predminulom Eure.
Niečo podobné platí aj pre defenzívne líniu, ktorá je síce staršia a pomalší ako na Eure, ale stále sa môže pochváliť minimálne parádny chémiou.A tiež úplne poslednej inštancii možno v pokoji považovať za oporu mužstvá - Rui Patrício je stabilne nedoceneným brankárom, ktorý sa čas od času vybičuje ku vskutku nadpozemskému výkonu.
Slabiny

Zdravotné problémy, nerozehranost alebo biedna forma poľutovaniahodného množstvo dôležitých článkov zostavy. Obzvlášť ťažké sezóny za sebou majú Nani a Hélder Postiga, ktorí v jarnej časti sezóny na ihrisku dohromady strávili hrubo nedostatočných 272 minút.V ideálnej kondícii potom nie sú ani Pepe s Cristianom Ronaldom - domovský dokonca musel kvô li problémom s lýtkovým svalom vynechať aj finále Ligy majstrov.
Predpokladaná zostava: Rui Patrício - João Pereira, Pepe, Bruno Alves, Fábio Coentrão - William Carvalho (Miguel Veloso), João Moutinho, Raúl Meireles - Nani, Hélder Postiga (Éder) , Cristiano Ronaldo

Ingen kommentarer:

Send en kommentar

Bemærk! Kun medlemmer af denne blog kan sende kommentarer.